O FOCENÍ S RUDOU BARANOVIČEM

Volný fotograf žijící v Bratislavě, s jehož nezapomenutelné reportáže můžete sledovat už léta. Pojďme mu položit několik otázek!

Rudolf Baranovič 11

Rudolfe, pojďme začít opravdu „netradičně“! Ty rád píšeš, zabýváš se elektronikou a hlavně fotíš. Je to focení opravdu to, co Tě „hlavně“ baví? Od kdy?

Fotiť ma baví už od detstva, ale bola to skôr len taká zábavka na vyplnenie voľného času. Nič smysluplného v tom nebolo. No a to pravé zamilovanie do fotografovanie prišlo až s profesijným spojením s predajom a neskôr aj školením spotrebnej elektroniky. Cca od roku 2000. Od fotenia čohokoľvek ala zápisník na cestách záľuba prerástla aj do pozície nájomného reportážneho fotografa.

Rudolf Baranovič_1

Miluješ černobílou fotku, je to tak?  A lidi k tomu! Odjakživa?

Áno, milujem. Odjakživa. Ale kým som sa k nej prepracoval ja a kým som bol s ňou sokojný, tak to trvalo pár rokov. Avšak nevyhraňujem sa ako fotograf čb fotografie. Ak klinet požaduje farebný výstup, vo väčšine prípadov mu vyhoviem. A ľudí áno, taktiež ich milujem, všetkých, takých akí sú. A preto sú aj na mojich fotografiách.

Rudolf Baranovič 2

No právě proto jsme si k tomuto rozhovoru „vypůjčili“ Tvé nádherné reportážní fotky z Moldávie. Tvá oblíbená destinace? Jak dokážeš do fotky dostat tu ryzí syrovost a přitom krásu?

V Moldavsku som bol teraz prvý raz na fototripe. A či obľúbená ? No ak sa mi podarí tam vrátiť, tak áno, rád pôjdem. Je to veľmi zaujímavá krajina, každý kto tam príde z vyspelej európskej krajiny, kde sme všetci ako v rozbehnutom vlaku, sa tam cíti akoby sa tam zastavil svet. A každý tam spomalí, zníži svoje tempo. Sú tam veľmi pohostinní a skromní ľudia, je to proste iný svet. Ja som mal pocit, že som sa ocitol v časovej slučke niekde v začiatkoch 80-tych rokov. A ako dostanem syrovost a krásu? Nekrivim realitu, idem k podstate a prevodom do čb upriamim pozornosť diváka na obsah. A krása? Tá je asi v tej jednoduchosti, že tú fotku neprekombinujem, ale zameriam sa na to podstatné.

Rudolf Baranovič 3

Shrňme si to! Jak fotit obyčejné lidi v jejich vlastním prostředí, abychom dosáhli kvality této Tvé série z Moldávie?

Priznávam, že v tomto ohľade som ja ešte na polceste k výsledku. Som čistokrvný reportážny a streetfotograf, ten ide za príbehom bez nutnosti byť v osobnejšom kontakte s fotenými ľuďmi. Fotograf sociálneho dokumentu naopak ide za ľuďmi k nim domov, kde pracujú, kde žijú a zoznámi sa s nimi, s ich problémami, starosťami ale aj s radosťami, ktoré zažívajú. A keď už je v bližšom vzťahu, keď sa mu ľudia otvoria, vtedy začne fotografovať/dokumentovať. Tým že si ho pustili medzi seba a získal si ich dôveru, zachytí na fotografiách to, čo iní nezachytia. Takýto dokument sa však môže tvoriť aj niekoľko rokov. Ja som tam bol len raz na pár dní. No a k sociálnemu dokumentu ja ešte len smerujem. Ale čo pomáha pri takomto fotení, je jednoznačne komunikácia s ľuďmi. Teší ma, že tieto fotografie zaujali.

Rudolf Baranovič 4

Ano, fotografování takových reportáží je o cestách za nimi, o vyhledávání zajímavého prostředí a lokací. Nestýská se Ti po cestování s Olympusem v ruce? Co fotíš v době koronaviru?

Ja fotím aj teraz, čiže nemám pauzu, ale fotím čo sa dá. A ako tému som si teraz vybral ľudí a moje rodné mesto počas karantény. Uvidíme, aký schopný materiál z toho bude.

Rudolf Baranovič 6

Takže Olympus. Ty používáš teď hodně E-M5 Mark III. Přibliž nám prosím náplň svého batohu při takové reportáži.

Keďže obľubujem pevné objektívy, tak väčšinou ich vždy nosím niekoľko  brašni. Aby som podľa situácie použil to správne ohnisko a typ objektívu. Čiže nosím M.ZUIKO Digital 25mm/1.2 PRO a 45mm/1.2 PRO, 12mm/2.0, 8mm/1.8 PRO. Ak idem fotiť reportáž, kde sa z diaľky potrebujem dostať k detailom, pribalím si aj zoom 40-150mm/2.8 PRO. Ale prezradím vám jedno moje tajomstvo. Najčastejšie používam široké ohnisko 12 mm. No a čo okrem toho ešte mám pribalené? Určite vždy minimálne aspoň 2x pamäťovú kartu, náhradnú batériu, keď idem na dlhšie, tak aj powerbanku na telefón. Okrem toho súpravu na čistenie objektívov, cukríky, hroznový cukor. A nosím aj malý ale veľmi pevný a kvalitný statív. No a to najdôležitejšie je pršiplášť. Aby som bol pripravený aj do nepohody. A vždy mám so sebou aj sáčky, nikdy nevieš na čo sa ti hodia, niekedy aj pod kolená. Sem tam i malú fľašku s pitím. A skoro som zabudol, niekedy si pribalím aj PEN-F s objektívom 17/1.8.

Rudolf Baranovič 5

Jedna zvídavá? Reportážní žánr je o lidech, jak jsme se zmínili výše. Musíš se s nimi sžít a rozumět jim. Začínající fotografové mají často problémy v komunikaci. Poradíš dva tři body jak postupovat a čeho se v komunikaci s fotografovanými subjekty vyvarovat?

Neexistuje jednoznačný a jednoduchý návod ako sa bez problémov priblížiť k ľuďom a komunikovať. Fotograf čo fotí ľudí, musí byť komunikatívny, nebáť sa akejkoľvek komunikácie, ktorá môže prísť. Aj odmietavá. Zároveň by mal mať pripravenú odpoveď prečo ich fotí. Ale najmä musí ľudí rešpektovať, mať k nim úctu a tolerovať ak oni cítia niečo iné. Nehádať sa s nimi a nebojovať za každú cenu, ak fotografiu odmietajú. Je nutné si vedieť priznať, že v tej chvíli som ja ten, čo zlyhal. Zásadne nefotím keď nie som dobre naladený, keď riešim nepríjemné záležitosti, ktoré ma negatívne ovplyvňujú. Keď chcem aby ma ľudia vnímali neutrálne alebo ešte lepšie pozitívne, musím byť aj ja vnútorne pozitívne naladený.

Rudolf Baranovič 7

A ještě jedna taková obligátní. Tento rozhovor vyjde na Blogu Můj Olympus a pak bude sdílen na sociálních sítích. Co pro Tebe fotografie a jejich sdílení na sociálních sítích znamená?

Zdieľanie fotografií cez sociálne siete je pre mňa skvelý komunikačný prostriedok s divákmi. Či už im predstavujem solitéry, čo som pri prechádzkach ulicami zachytil, alebo prezentujem ucelenú reportáž. Okamžite získavam odozvu, ako ľudí fotografie zaujali a ako ich oslovujú. Či idem v tovrb tou správnou cestou a či fotografie majú pre diváka ten význam ako v nich vidím, cítim ja. Lebo fotografie čo tvorím, tvorím pre ľudí.

Rudolf Baranovič 8

Nejbližší fotografické plány - cestování logicky raději zatím vyjmeme?

Nemám konkrétne plány teraz, uvidíme, keďsa situácia upokojí kam ma nohy zavedú. Chcem sa však dlhodobo venovať aj sociálnemu dokumentu, tam vidím priestor pre sebarealizáciu a vnímam v tom aj hodnotu pre spoločnosť. No a už sa teším na reportáže, najmä tie koncertné.

Rudolf Baranovič 8

Tak hodně štěstí a těšíme se na Tvé další skvělé záběry!

Rudolf Baranovič 9

O autorovi: 

Rudolf Baranovič má 51 roků a fotografii se věnuje aktivně více, než 10 roků. Je reportážní fotograf z Bratislavy, který se zabývá dokumentovaním eventů, kulturních a sportovních akcí.  Z reportážní fotografie je jeho dominantním tématem koncertní fotografie, ve které je vyhledávaný pro schoponst zachytit atmosféru a zprostředkovat divákům autentický zážitek. Ve volném čase se věnuje své největší zálibě a tou je černobílá street fotografie. Jeho pohled na všední život na ulici je  jedinečný díky tomu jak dokáže najít a dostat do jediné fotografie příběh a emoce. Fotí na fotoaparáty a objektivy Olympus.

Instagram: https://www.instagram.com/rudolfbaranovic/

Facebook: https://www.facebook.com/r.baranovic

Rudolf Baranovič 10

SDÍLET:

Komentáře

  • 1